História, Hodnoty a Poslanie
Sokol je občianske združenie a zároveň široké spoločenské hnutie, ktoré vzniklo v roku 1862 v Prahe zásluhou Miroslava Tyrša a Jindřicha Fügnera. Myšlienkou zakladateľov bolo vytvoriť organizáciu, ktorá by spájala telesnú kultúru s duchovným a morálnym rozvojom človeka.
Heslom Sokolov sa stalo známe „v zdravom tele zdravý duch". Práve toto spojenie vyjadruje základnú filozofiu hnutia – telesná zdatnosť má ísť ruka v ruke s pevným charakterom, vzdelanosťou a občianskou zodpovednosťou.
Sokolské jednoty neboli len telocvičné spolky. Organizovali prednášky, divadelné predstavenia, výlety a spoločenské podujatia, čím sa stali centrami kultúrneho aj spoločenského života. Významnou súčasťou hnutia sunt tzv. slet(y) – hromadné vystúpenia cvičencov, ktoré dodnes symbolizujú jednotu a silu sokolstva.
Dnes sa Sokol hlási k svojim koreňom a princípom – k výchove telesne i duchovne silného človeka, k vlastenectvu, k demokracii a k spoločenskej zodpovednosti.
Zakladateľ hnutia, Miroslav Tyrš, vychádzal z antického ideálu kalokagathie – spojenie tela, ducha a charakteru. Tento koncept zostal dodnes základnou filozofiou Sokola.
Aj v Malackách sa snažíme rozvíjať telesnú zdatnosť a zdravý životný štýl, no rovnako kladieme dôraz na čestnosť, spolupatričnosť a úctu k tradíciám.
Telocvičná jednota Sokol Malacky vznikla krátko po vzniku Československej republiky, v roku 1919. Prvé cvičenia sa konali v provizórnych priestoroch – napríklad v hostinci u Mereša. O niekoľko rokov neskôr sa členovia rozhodli získať vlastný pozemok pri potoku Malina a začali pripravovať projekt výstavby sokolovne.
Jednota bola oficiálne zaregistrovaná v roku 1923. Už od začiatku sa aktívne zapájala do verejného života mesta. Organizovala cvičenia, verejné vystúpenia a zapájala sa do celoslovenských i československých sokolských podujatí. V máji 1919 sa podieľala na vysadení lipy slobody pri Malackách za účasti vojakov a vládnych predstaviteľov.
Významnou udalosťou bol župný zlet v roku 1925, ktorý sa konal priamo v Malackách. Sokol Malacky mal v medzivojnovom období stále väčší význam – počet jeho členov rástol (v roku 1928 ich bolo 142, o dva roky už 169). Okrem telovýchovy sa venoval aj kultúrnym a spoločenským aktivitám – divadelným predstaveniam, prednáškam či spoločným výletom.
Výstavba vlastnej sokolovne bola veľkou ambíciou, no zostala nedokončená. Existovalo viacero projektov, pričom sa uvažovalo aj o vybudovaní plavárne. Napriek finančným obmedzeniam sa podarilo vytvoriť dôležité zázemie pre cvičenia a sokolský život.
Sokolskú činnosť výrazne zastavili politické udalosti na konci 30. rokov 20. storočia. Budovu sokolovne v Malackách prevzala od roku 1939 až do roku 1945 Hlinkova garda. Napriek tomu, že po druhej svetovej vojne bola činnosť sokola na krátke obdobie obnovená, politický vývoj v Československu naďalej neprial rozvoju Sokola. V roku 1948 sa v Prahe konal XI. všesokolský zlet, ktorého sa zúčastnila aj početná skupina z Malaciek. V roku 1952 sokol opäť z politických dôvodov zanikol, resp. rozplynul sa a bol ako ideologicky neprijateľná organizácia Komunistickou stranou násilne zlúčený v zjednotenej telovýchove so socialistickými športovými organizáciami. Po revolúcii v roku 1989 sa sokolské hnutie v Československu na mnohých miestach opäť obnovilo, no v Malackách však už nie, len bolo formálne združené s TJ Strojár Malacky. Dnešná Telocvičná jednota Sokol Malacky obnovila svoju činnosť i svoje pôvodné poslanie a to 02.10.2024 ako Združenie - nezisková organizácia.
História Sokola v Malackách je dôležitým svedetchvom o tom, ako miestna komunita dokázala vytvoriť organizáciu, ktorá spájala šport, kultúru aj spoločenský život. Jej odkaz zostáva súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a spomienkou na ideály, ktoré Sokol prinášal.
Telocvičná jednota Sokol Malacky
Sídlo: Sasinkova 73/7, 901 01 Malacky
IČO: 56532491